To že je hráč prítomný, neznamená že vás vníma...

.., keď som vysvetľovala hráčke niečo k úderu, spýtala sa ma s úsmevom: ,,prečo tak na mňa pozeráš, prečo tak vypúliš oči?“, Nuž zlatino, lebo čakám odpoveď, pretože čakám či ma chápeš, či rozumieš tomu čo hovorím, čo ukazujem....

Keď je záujem aby hráč pochopil, a vytvorí sa priestor na vysvetlenie a spätnú väzbu, keď hráč porozumie a získa predstavu, nemusia sa po každej nahodenej loptičke dávať inštrukcie, ktoré aj tak nevníma. Keď si hráč uvedomí prečo a pochopí ako, aktívne hľadá cestu, výsledok sa dostaví.

Videla som trénera, ktorý povedal rozumnú inštrukciu hráčovi, ale ten si hral naďalej to isté a tréner to neriešil. Tá informácia bola zbytočná, keďže s ňou nič neurobili, nenastala žiadna zmena, hráč hral naďalej chybný úder. Tiež sa stáva, že tréner rozpráva dookola nejakú formulku, ktorá aj dáva význam, ale nie je pri hráčovi dôsledný aby to naplnil, sú to len slová do vetra.

Niekedy tréner zahltí hráča veeeľa inštrukciami: choď viac do kolien, dotiahni ruku, vytoč sa pri tom a na konci úderu ešte...  hráč nedokáže myslieť naraz na toľko vecí, treba vybrať 1 max 2, na ktoré sa sústredí a nechať mu priestor, aby to dostal do hlavy a tiež vnímal, kedy sa cíti pri tom údere dobre a aký je výsledok takého úderu.

Stáva sa tiež, že tréner omieľa stále tú istú chybu dookola, hráč sa ju aj snaží odstrániť a nejde a nejde to. Pretože ta hlavná chyba, to gro, sa nepomenovalo, možno nenašlo, z ktorého následný reťazec chýb pramení...

Slovo, správny výber slova, jeho načasovanie, nesmie ho byť málo ani príliš veľa, doplnené o ukážku (prehnanú ukážku, aby bolo jasne viditeľné a zdôraznené čo sa rieši..), prevedenie úderu hráčom bez lopty (keď to nedokáže správne, ťažko mu to pôjde s loptou), a ešte energiou od trénera (ktorá vzniká jedine ak má záujem), ako aj aktívnym zapojením hráča.. to sú čarovné nástroje, ktoré nesmú na tréningoch chýbať..